Tale of horror - I.

6. ledna 2013 v 19:33 | Reiko |  Tale of horror
Takže, hádžem sem prvú prekopírovanú vec z blogu, na ktorom som aj nie som ubytovaná teraz.

Nikdy ťa neopustím

I.časť


Chladný podvečer. Vonku fúka studený vietor , hrá sa s kvapkami dažďa a človek je rád, že je doma pri teplom krbe. V ohni tancujú iskričky a vyzerajú šťastne. Vlastne, pri pohľade do ohňa sa aj mne na tvári objavuje nebadaný úsmev. Ale len do chvíle, kým sa s rachotom neotvoria balkónové dvere. Vydesene pribehnem k nim a zabuchnem ich. Ako sa tak opieram o rám dverí a môj pohľad nechcene smeruje von, zbadám tieň chudulinkej postavy s dlhými vlasmi. Presne taký, ako vidím vo filmoch. Uskočím odtiaľ a v tej chvíli nadávam, ako mohol niekto dať do domu balkón, ale zároveň si nahováram, že to bol len tieň stromu. Vraciam sa teda naspäť ku krbu. Sadnem si na gauč a popíjam ďalej svoj pohár vína snažiac sa na to zabudnúť. V tom zhasol aj oheň a ja som ostala po tme. Vonku štekali psy. Bolo ich počuť akoby stáli rovno pred mojimi dverami. V rýchlosti som hmatala vypínač. Vietor sa stupňoval a môj tep tiež. Zúrivo som do neho búchala no nič. Nefungoval. V tom dome sa už naozaj nič nemohlo pokaziť. Zo srdcom až v hrdle som sa otočila a obzrela po izbe. Uvidela som to znova. Tieň za oknom. Uskočila som a ani neviem ako som zrazu sedela na zemi. Nemohla som však zrak odpútať od okna. Zozadu mi na rameno dopadla ruka. Vykríkla som. Predýchavala som každú sekundu strávenú nehybne na zemi. Po chrbte mi prešiel mráz. Onedlho sa studený závan niesol celou izbou. Pomaly som ani nedýchala, iba som čakala, čo sa bude diať ďalej. Nedialo sa nič. Zrazu, akoby všetko zmizlo. Bolo ticho, zapli sa svetlá a oheň v krbe sa rozhorel. Pomaly som sa zodvihla. Pozrela som na pohár s vínom a v tom mi napadlo, že som možno vypila priveľa a všetko čo sa tu dialo bola v skutočnosti len moja halucinácia. Odniesla som ho teda do kuchyne. Zvyšný obsah som vyliala do umývadla. Na chvíľu som sa prestala hýbať a vnímať okolitý svet. Len som tam tak stála a dívala sa na červenú škvrnu po víne, ktorá sa formovala do tvaru pripomínajúceho ľudskú tvár. Otočila som vodovodným kohútikom, zmyla som tú škvrnu a posadila sa na linku. Sedela som tam dobrú polhodinu a keď som sa chcela konečne postaviť a ísť si ľahnúť, nemohla som. Niečo ma držalo. Začala som sa mykať, ale nepomohlo mi to. Po chvíli som si všimla, že ma okolo pása držia niečie ruky. Zamrzla som. Myslela som, že sa to skončilo, ale nie. Tým všetkým, čo sa stalo minule sa len pozvala dovnútra. Teraz ju mám v dome a srdce mi bije ako splašené. Po tvári sa mi skotúľali slzy, zrejme od strachu. Na plece mi skĺzol prameň čiernych mastných vlasov. Ucho mi zachvátil skazený, teplý dych. Ruky sa mi z pása pomalými pohybmi presunuli ku krku a pritlačili. Zablyslo sa mi pred očami, akoby ma cvakli foťákom. Odvtedy som videla len čiernu tmu.
Prebrala som sa na posteli. Pozerala som pred seba a spomínala, čo sa stalo. Vybavilo sa mi všetko. Štekanie psov, slizké ruky na mojom hrdle a nakoniec tá tvár malého dievčatka. Pootočila som hlavu do strany. Porozhliadla som sa po izbe. Všade bolo ticho, no keď som sa pohľadom vracala späť uvidela som ju. Sedela tam a pozerala na mňa. Niečo si mrmlala, ale nerozumela som jej. Zavrela som oči. Na moju smolu, po ich otvorení nezmizla. Práve naopak - bola pri mne. Sedela vedľa mňa na posteli a hladila ma svojou studenou rukou. Spievala si pritom niečo ako "Už navždy spolu, len spolu...Nikdy ťa neopustím" Hodiny v tú chvíľu odbili polnoc...
Reiko
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama